Veľké tajomstvo správneho spôsobu, ako jednať s ľuďmi
Na celom svete existuje iba jediný spôsob, ako donútiť druhého k tomu, aby niečo urobil. A nespočíva v ničom inom, len v tom, že takéhoto človeka presvedčíte, aby si to on sám želal urobiť. Iný spôsob neexistuje. Môžete prinútiť svojich zamestnancov k práci, keď im pohrozíte, ale ich elán trvá iba dovtedy, kým sa k nim neobrátite chrbtom. Pomocou palice a zastrašovaním donútite dieťa, aby urobilo to, čo chcete. ALE tieto tvrdé metódy mávajú NEŽIADÚCE následky. Jediný spôsob, ako Vás môžem donútiť k tomu, aby ste niečo urobili je, že Vám doprajem to, čo si vy sami želáte. A čo si sami želáte?
Sigmund Freud povedal, že všetko, čo robíme, pramení z dvoch zdrojov: zo sexuálnej potreby a z túžby po vyniknutí.
Dr. Deway jeden z najväčších amerických psychológov povedal, že najsilnejšou ľudskou pohnútkou je ,,túžba stať sa dôležitým.
Čo teda vlastne chceme ?
- Zdravie a zachovanie života
- Jedlo
- Spánok
- Peniaze a veci, ktoré si za ne môžeme kúpiť
- Nádej na posmrtný život
- Sexuálne uspokojenie
- Zaistenie slušného života našim deťom
- Pocit dôležitosti
Takmer všetky tieto želania sa nám spravidla plnia, okrem toho posledného. Stále v nás zostáva hlboká túžba, ba takmer príkaz, rovnako silný ako potreba spánku a jedla, ktorá býva spravidla málokedy splnená. A je to práve "túžba stať sa dôležitým."
Každý túži po pochvale. Určujúcim princípom ľudskej prirodzenosti je túžba byť docenený. Všimnite si, že ľudia okolo Vás nehovoria o želaní, ale o žiadosti. Túžba po naplnení pocitu dôležitosti je jednou z hlavných čŕt, ktoré nás, ľudí, odlišujú od zvierat.
Ako príklad si môžeme uviesť Charlesa Dickinsa. Tento anglický spisovateľ napísal nesmrteľné diela. Čo myslíte? Čo ho doviedlo k tomu, aby tieto diela napísal? Bola to práve túžba, túžba stať sa dôležitým. A podobná motivácia vedie najbohatšie rodiny vo Vašom meste, aby si stavali vily, ktoré veľakrát prevyšujú svojimi rozmermi ich skutočné požiadavky. Táto túžba spôsobuje to, že sa chcete obliekať podľa poslednej módy, chcete riadiť posledné modely áut, a je dôvodom, prečo stále hovoríte o svojich skvelých deťoch.
Povedzte mi, ako uspokojujete svoj pocit dôležitosti a ja Vám poviem, akí ste.
Niektorí odborníci tvrdia, že ľudia môžu aj zošalieť kvôli tomu, aby vo svojom vysnívanom chorom svete našli naplnenie v drsnom svete reality. V USA je pacientov trpiacich duševnými chorobami viac, ako tých s inými chorobami. A pritom pri pitve, keď bolo ich mozgové tkanivo podrobené skúmaniu, ukázalo sa, že bolo rovnako zdravé ako moje alebo Vaše. Prečo teda títo ľudia zošaleli? Lebo práve v tomto šialenstve našli naplnenie pocitu vlastnej dôležitosti, ktorý nemohli dosiahnuť vo svete reality. Ak teda ľudia tak veľmi túžia po naplnení pocitu vlastnej dôležitosti, že sa až z toho zbláznia, predstavte si, aké zázraky môžeme dosiahnuť, keď ich skutočne oceníme.
Schwab povedal : "Považujem svoju schopnosť nadchnúť ľudí, za svoju najväčšiu prednosť a myslím si, že jedine ocenením a povzbudením dostanete z ľudí to najlepšie, čo v sebe majú." Nič iné tak nezabíja ctižiadostivosť ako kritika od nadriadených. Za každu cenu treba chváliť a nevyhľádavať chyby. Ak niesme s niečím spokojný, úprimne to ocením a nešetrím chválou.
"Iba raz som spravil hlúposť a otĺkali mi to o hlavu, dvakrát so to už napravil, a aj tak som nedostal pochvalu.."
Samozrejme netreba používať lichôtky. S tými málokedy uspejete u rozumných ľudí. Je to povrchné, sebecké a neúprimné správanie, ktoré skutočne zvyčajne nezaberie. A z dlhodobého hľadiska lichotenie narobí viac škody ako úžitku. Aký je teda rozdiel medzi ocenením a lichotením? Odpoveďou je že to druhé je neúprimné a vychádza z úst. Ocenenie je nesebecké a je všeobecne uznávané.
Jedna z najčastejšie zabúdaných cností v našom každodennom živote je práve uznanie. Akosi, ktovie prečo, odmietame chváliť svoje deti, keď nosia zo školy dobré známky, zabúdame povzbudiť svojich potomkov, keď sa im po prvýkrát niečo podarí. A pritom nič nepoteší detskú dušičku viac, ako pochvala.
Skúste za sebou zanechávať na cestách každodenného života iskričky vďačnosti. Budete prekvapený, ako sa tieto malé ohníčky priateľstva rozhoria v ohne lásky. Poctivé uznanie prinieslo výsledky tam, kde kritika a výsmech zlyhali. Tým, že ľudí zraníme, nedokážeme ich zmeniť a vlastne tým nič nedosiahneme.
Emerson povedal: "Každý koho v živote stretávam, ma nejakým spôsobom prevyšuje. A tak sa od neho učím."
Buďte v uznaní úprimný a štedro rozdávajte pochvaly, a ľudia sa budú tešiť z Vašich slov, budú si ich vážiť a opakovať po celý život, dokonca aj potom, keď si Vy sami na ne už ani nespomeniete.
Poctivo a úprimne oceňujte druhých. Svoje uznanie im dajte najavo.
Marianna Petrová
Kniha : Dale Carnegie - Ako si získavať priateľov a pôsobiť na ľudí